Cheryl

Dňa 15.05.2010 opäť nastal ten správny čas vyraziť za históriou. Už po niekoľký rok Bratislava ponúkla v rámci svetového? Dňa múzeí verejnosti možnosť navštíviť múzeá za výhodných podmienok - jednotné vstupné sa platí iba v prvom navštívenom múzeu, do ostatných je vstup zdarma, ak však nestratíte vstupenku ;o) - a k tomu ešte v rozšírených otváracích hodinách.

Tak sme teda aj my - ja, Viki a kamarátka Mia vyrazili s predstavou príjemne stráveného slnečného dňa, že na seba necháme dýchnuť dávne veky ;o). Z časových dôvodov, keďže máme doma všetky psíkov, sme si naplánovali návštevu troch múzeí v dvoch etapách: popoludní Múzeum hodín MMB v Dome u Dobrého pastiera na Židovskej ul. a Archeologické múzeum SNM  na Žižkovej ul. a večer Prírodovedecké múzeum SNM na Vajanského ul. Výber bol na mne ako na Bratislavčanke, ktorá si už všetky múzeá prešla.

Už v Múzeu hodín ma prekvapilo, koľko národa vo všetkých vekových kategóriách vykročilo za kultúrou. Na jednej strane je to veľmi fajn, lebo v časoch, keď "je všetko na webe", asi málo koho napadne ísť do múzea. Na druhej strane to veľmi sťažovalo pohyb po úzkych, strmých a zatočených schodíkoch v múzeu ;o). Ale bolo sa na čo pozerať - od jednoduchých hodín po "vymakané modely", od malých vreckových po trochu väčšie - asi cez polovicu izby, ktoré však hodiny ani zďaleka nepripomínali.

Naše kroky viedli ďalej s Milka čokoládkou v ruke po Dunajskom nábreží. Cestou sme sa fotili a mali kopec srandy. Hoci sa trochu zatiahlo a začalo pofukovať, čo chvíľami vyzeralo tak, že opäť raz nečakane výjde predpoveď počasia, my sme sa odhodlane (a bez dáždnikov) blížili k Archeologickému múzeu. Tesne pred vchodom nás stihli prvé kvapky - tomu sa povie perfektne načasované! Exponáty z najstarších dôb (kamennej, železnej, bronzovej) mám najradšej, stredovek už pre mňa nie je taký zaujímavý. Bola vystavená i Moravianska venuša - túto som prvýkrát videla pred niekoľkými rokmi na putovnej výstave v Múzeu Bratislavského hradu, preto som z nej teraz nebola sklamaná. Jej "veľkosť" totiž nie je vo veľkosti ;o)  (Moravianska venuša je venuša z mamutoviny, vyrezaná v období gravettienskej kultúry asi okolo r. 22 500 pred Kristom. Našli ju v roku 1938 na otvorenom táborisku lovcov mamutov v Moravanoch nad Váhom, poloha Podkovica, pri Piešťanoch. zdroj: Wikipédia). Na dvore múzea sme ochutnali dobroty našich predkov (mamuty už došli, tak sme si dali aspoň posúch so smotanovo-cesnakovým dressingom) a zahrali sa na rytierov. Museli sme si vystáť radu medzi deťmi o hlavu vyššími od kýbla, ale to mne nevadilo. Pod hrozbou násilia si aj Viki dala prilbu na hlavu, aby sme sa mohli odfotiť ;o)

Cestou domov nás už chytil dážď, ale taký jemný, ktorý sa dal vydržať, hoci sme šli opäť peši. Naše plány na večer boli ohrozené, ale dohodli sme sa, že uvidíme, ako to bude vyzerať okolo 19,00 hod. Počasie sa nanešťastie nezlepšilo - práve naopak. Začala víchrica, do toho dážď. Boli sme všetky veľmi sklamané, ale nedalo sa nič robiť. Keby som nemala auto v servise, tak by sme určite šli.

Fotky sú vo fotoalbume rovnakého názvu, trochu sú poprehadzované, ale dá sa v nich orientovať. Miu som, žiaľ, musela z albumu na jej vlastnú žiadosť chirurgicky odstrániť, a určite nebudem tvrdiť, že nie je na fotkách preto, lebo fotila ;o)

Dodatočne opravujem poslednú vetu - v albume sa predsa len kde-tu vyskytuje aj Mia. Musela uznať, že vymazať niektoré fotky by bol hriech najhrubšieho zrna.