Cheryl

Počasie sa naštastie umúdrilo a po takmer psychickej traume z neúčasti na Orieškiáde vo Viničnom (kvôli zlému počasiu) vyrazila posádka v zložení ja, Viki + Casey a Mirka "Starr" + Lea hľadať lukostrelecký areál v Devínskej. Držali sme sa pokynov účastníkov, "domácich" aj organizátorov, takže nakoniec sme predsa len dorazili na miesto určenia. Iba dvakrát sme zle odbočili ;o)

Psíkov bolo tak akurát, aby nebol stres ani nuda. Súťažilo sa v 8 kategóriách, ktoré boli prekvapením č. 1. Už keď som si čítala ich názvy, tak som sa musela smiať a o to viac som sa tešila na ich absolvovanie. Musím pochváliť organizátorov, že to mali dobre "papierovo" pripravené - už len prihlásenie cez net, úhrada vopred a na mieste pripravené lístky pre každú kategóriu s uvedným menom psovoda a psa šetrili čas nielen pri registrácii, ale aj na jednotlivých stanovištiach. Okrem toho bolo celé štartovné vrátené späť vo forme poukážky na zľavu u jedného zo sponzorov. Ešte sa mi veľmi páčilo jedno zo základných pravidiel súťaže - pes sa nesmie ťahať, tlačiť ani inak nasilu nútiť splniť súťažnú úlohu, o kričaní a bití ani reč.

O čo vlastne šlo? (Ospravedlňujem sa, ak som si nezapamätala správne poradie a presné názvy hier)

1. Aportmánia - pes mal postupne priniesť tri predmety uložené pár metrov od pána, ktorý nesmel prekročiť štartovaciu čiaru (jednoduché zadanie, pre nás superťažké riešenie)

2. Ulička hrôzy - prekážková dráha cez rozhádzané pet-fľaše, popod visiacu prekážku, cez zrkadlovú uličku... (celkom to šlo, odmeny to istili)

3. Trhač - kto natrhá kartón na najviac kúskov? (v tejto disciplíne sa nám celkom darilo - i keď sme neboli medzi najlepšími, aspoň sme robili, čo sa očakávalo)

4. Pažravý pátrač - krátka dráha s ľahko nedostupnými alebo ukrytými kúskami párkov (pre nás žiaden problém, keby tam nelietala osa, mali by sme super čas - osu sme totiž Casey nedovolili chytiť)

Po prvých štyroch hrách bola prestávka, ktorú sme využili na obed v blízkej reštaurácii. Černohor a kurací rezeň so zemiakovým šalátom bol výborný . Keď sme sa vrátili, Casey sa prehnala blízkym lesíkom a potokom ako víchor. O chvíľu sa už chystali ukážky policajných kynológov. Psovodom bol zhodou náhod môj kamarát Miško, ktorý predviedol svojich krásnych, poslušných a šikovných zverencov (musím uznať, že ten čierny vlčiak bol mimoriadne krásny pes). Nasledovali ukážky dog-dancingu a agility, kde sa predviedli prítomní psíci. Potom bola vyhodnotená prvá časť hier a 5 najlepším v každej kategórii boli odovzdané ceny.

V druhej časti hier sa hravo-súťažilo v týchto disciplínach:

5. Ako v lete na saniach - beh so sánkami po trávniku, veľkosťou a nákladom boli cca. prispôsobované váhe psa (dostali sme jednu plnú pet-fľašu na boby; štart vynikajúci, potom ľahké prekvapenie: čo mi to uteká za zadkom? a tam sme stratili drahocenné sekundy, ale celkovo zvládnuté veľmi dobre), niektorí psíci si trúfli aj na náklad v podobe malého dieťaťa...

6. Buď pes alebo pán - "choreografia" zostavená z niekoľkých úloh, ktoré ak nezvládol pes, musel vykonať pán - zjesť kúsok párku, uhorky a paradajky, vliezť do klietky a ľahnúť si tam, zaštekať na povel a preskočiť prekážku (Casey zvládla zjesť párok, vliezť do klietky, vykydnúť zásobáreň párkov - ale pomáhala aj zbierať! a preskočiť prekážku; ja som dostala pochvalu za veľmi realistické štekanie ; Mirka podala tiež výborný výkon, ale nemusela zjesť zeleninu)

7. Láska - ako dlho vás psík vydrží lízať na tvár alebo krk? (tak toto jednoducho na povel nešlo, nemali sme tú správnu atmosféru...)

8. Vysávač - opäť krátka dráha s kúskami párkov, tentokrát ľahko dostupnými

Casey ani Lea sa výrazne nepresadili v žiadnej hre, takže sme odchádzali bez cien, čo nám ale vôbec neprekážalo. Strávili sme spolu pekný deň, po ktorom sme boli všetci príjemne unavení.