Cheryl

Je to asi týždeň, čo som prišla domov a našla Viki hrabať sa vo zvieracej skrinke s tým, že: Kde je nejaká napájačka?! Ako prvé ma napadlo, že Tim-likvidátor už tú svoju úplne zožral, ale hľadala malú napájačku a to už bolo podozrivé... Našťastie Viki nevydržala a nadšene  mi hneď oznámila, že máme myšku, lebo ju mal zožrať had, keď ho kamarát strážil, ale hada už vrátili (zrejme hladného) a myšku si nechať nechceli... Riešenie problémov tohto typu zvláda moja dcéra veľmi svižne. Máme teda myš.

Z nedostatku kreativity dostala myška meno Miška, pretože sme ju tak zo začiatku volali.

Malá, dvojmesačná biela kôpka chlpov  bola veľmi vystrašená, do rúk sa nám ju podarilo chytiť až po pár dňoch, lebo sme jej nechceli uhnať infarkt. Ten rozhodujúci deň nadišiel vtedy, keď som jej kúpila novú klietku. Prišla v takej umelej prepravke s dierkovaným deklom, ale pochybujem, že cez tie dierky prešiel dáky kyslík. Naše prázdne potkanie klietky majú široké mriežky, tak nezostávalo nič iné ako kúpiť novú. Mala som šťastie - na bazoši predávali vhodnú klietku ľudia z vedľajšej ulice.

Hneď na to som bola vybieliť Amazon - obchod s chovateľskými potrebami, a nakúpila kopec drobností, pri ktorých som vždy predtým umierala, že "chceeem!", ale pre potkaníkov boli veľmi malé. Samozrejme, že pri takom nákupe si na svoje vždy prídu všetky zvieratá, takže moja karta pri platení trochu zaplakala (a ja s ňou ) a nezabudla som pozitívne motivovať predavačky, že by mali zaviesť zákaznícke karty na zľavy...

Medzitým ma už kopla múza a zoficiálnila som myškine občianske meno - Michelle. Môj najkrajší úlovok - červený chlpatý visiaci domček - sa jej páčil hneď od začiatku. Už druhý deň bol okakaný a rozkúsaný .

Už si dosť zvykla na ruky, behá po nás ako Spiderman. Pohladkať sa dá tak max. jedným prstom (dva sú už cez celú myš) a už aj pusu si nechá dať (zistila, že keď sa k nej blíži veľká huba, tak ju nemusí chcieť hneď zožrať ). Akurát som ju minule na sebe stratila... Je totiž taká ľahučká oproti potkaníkom, že keď mi zmizla z dohľadu na chrbát, tak som vôbec nevedela, kde je. a najlepšia správa - nehryzie. Myslela som si, že keď bola na začiatku taká vystrašená, že bude asi aj jemne hryzlavá... Preto som jej prvýkrát pchala ruky do tej  prepravky veľmi opatrne. Vnútorne som sa však posmelila tým, že malá myš má menšie zuby ako potkan, a teda logicky uhryznutie menej bolí. Celkom to pomohlo .

Casey sa Miška veľmi páči, stále k nej strká nos, ale zatiaľ nemá potrebu chutnať ju. Našťastie. Hoci ešte Casey nikdy menšiemu zvieratku (doma) neublížila, aj tak dávame veľký pozor.

Dúfame, že Michelle u nás prežije dlhý a šťastný život.