Artush
Artuško je teraz náš jediný potkaník. Prišiel k nám v septembri 2011 už ako dospelý. Jeho pôvodní majitelia ho už nechceli/nemohli mať a ja keď som našla inzerát s jeho fotkou na bazoši, bola som ochotná ísť po neho aj na koniec sveta. Proste u mňa láska na prvý pohľad, u neho zas na prvé hryznutie. 
Celému hľadaniu na nete predchádzala séria udalostí: v júni nám po náhlej chorobe veľmi rýchlo odišiel do nebíčka miláčik Charlie. Našťastie sme hneď v nasledujúcich týždňoch robili rat-sitting pre kamarátku (ide o vzájomnú službu), takže pohľad na prázdnu klietku bol o niečo znesiteľnejší. Okrem jej krásavcov u nás boli prechodne aj dve tiež varované samičky-černošky. Plánovali sme si hneď po dovolenke zaobstarať ďalších potkaníkov. Keď sa mi však neskôr ozvala kamarátka, že mala nehodu pri upratovaní klietok - baby sa jej nejako prešmykli k chalanom a zrejme to nezostane bez následkov, rozhodli sme sa teda počkať a začali sme sa tešiť na mimi. Keďže som poznala všetkých zúčastnených partnerov a všetci potkaníci sú naozaj veľmi milí a prítulní, rezervovala som si hned tri samičky z vrhu. 
Po veľkom očakávaní však prišlo sklamanie, lebo mimi nakoniec neboli. Hľadala som teda na nete, či niekto neponúka mláďatká, a narazila som sa Artuškovu fotku. I keď je to úplne iné, mať zvieratko od malička a vychovať si ho, je toľko nechcených zvierat, ktoré potrebujú domov, že som neváhala a hneď volala na inzerát. Vlastne, odkedy máme psíka z útulku, máme aj všetky ostatné zvieratká "zachránené".
