Smutná nedeľa...
Dexter u nás prežil takmer dva roky. A hoci sa nikdy nenaučil na ruky, lebo to, čo prežil predtým, ako ho niekto vyhodil na ulicu, v ňom asi zanechalo silný zážitok, milovali sme ho a dávali sme mu všetku opateru, ktorú potreboval a toľko lásky, koľko bol ochotný prijať.
Mal pevné zdravie, nikdy sme nemuseli ísť k veterinárovi. Ale čas plynul a aj u neho sa začali prejavoval prvé známky staroby. Prispôsobili sme mu klietku - odstránili rebríky, na ktoré mal stále snahu šplhať, ale už to nezvládal a padal. Napriek tomu, že mal s rovnováhou problém už keď sa našiel, a v celej klietke mal systém "záchranných sietí", nôžky už mal slabé, neposlúchali, napriek tomu, že vôľa bola silná. Asi mesiac sa ešte tmolil po klietke ako malý tuleň. Papať dostával iba mačacie konzervy, lebo tvrdé granulky už nevedel udržať ani pohrýzť. Posledný víkend prežil v našom náručí - museli sme ho kŕmiť, napájať, bol úplne nevládny... vedeli sme, že je to s ním už veľmi zlé. Preplakali sme celý deň...
A potom sme ho boli odprevadiť do potkanieho nebíčka. Na poslednú cestu dostal (ako každý) svoje obľúbené granulky. Snáď sa už s ostatnými našimi potkaníkmi preháňa na syrových obláčikoch a je mu dobre. V našich srdciach a spomienkach bude mať svoje miesto navždy.
