Cheryl

Škatuľa sa teda ocitla v byte mojej sestry. Sestra je z čeľade "mačkofilných", potkaníka by si teda nenechala, ale bolo jej jasné, komu treba volať. A že nepoviem nie.

Hneď na druhý deň nám ho priviezla. To sme už mali nachystanú klietku s kompletným vybavením - zatiaľ dočasnú, lebo veľkú klietku s príslušenstvom, ktorú som krátko predtým našla na internete a kupovala ju "veď keby dačo", som ešte nemala doručenú. Hneď bolo jasné, že je to mladý ale už dospelý samček, a prečo sa ho niekto takýmto "elegantným" spôsobom zbavil. Na druhej strane, mohol dopadnúť aj horšie... Hlavičku má stále vytočenú nabok, občas stráca rovnováhu a chýba mu kúsok chvosta. Spadol niekomu z rúk? Privreli ho do klietky? Lebo hrýzol? Možno predtým nie, ale ako inak sa má potkaník brániť pred zlým zaobchádzaním?

Dexter (áno, meno dostal podľa hlavného hrdinu rovnomenného seriálu a nie náhodou) je taký malý krvilačný schizofrenik. V jednej chvíli milý, zlatý, na pomuchlovanie, vzápätí mu prepne a bez ohľadu na to, či je na rukách alebo na poličke, skáče - aj smerom dozadu - a hryzie najbližšiu vec: ruku, hamak, to je jedno... Po prvých blízkych kontaktoch a tomto zistení sme si začali dávať veľký pozor - veď koho už uhryzol potkan, vie, o čom hovorím. Lebo to nebolo len také škrabnutie zúbkami na upozornenie, ale až na doraz.  

Časom sme si zvykli, že ho vo vlastnom záujme nemôžeme hladkať, nechať si ho behať po pleci a okolo krku, ako sme boli zvyknutí s ostatnými. Aj čistenie klietky sa zmenilo na adrenalínový šport. Zo začiatku sa pri otvorených dverách vydal na pátraciu akciu do určeného výbehu na poličku, kde bolo kopec zaujímavých vecí a čo sa dalo, to si nosil do klietky, najčastejšie čajové sviečky. Naspäť sa vždy v pohode vrátil, jedlo bolo silný motivátor. Potom zistil, že po týchto výletoch má vždy v klietke poriadok a malú zmenu. Kvôli jeho strate rovnováhy má už vybudovaný prepracovaný systém záchranných sietí, aby si pri páde neublížil. Veľmi rýchlo sa naučil využívať skratky a bezpečné prechody. Neviem, čo mu však prekážalo viac - nové bezpečnostné prvky alebo čistý záchod, po čase však prestal z klietky pri upratovaní vychádzať a stále číha na moje ruky - kde mu zas čo zoberiem umyť alebo vysypať... Myslím, že je to pre neho forma hry a baví ho to, bohužiaľ, čím ďalej tým viac. Takže upratanie celej klietky mi už trvá min. hodinu, lebo vždy môžem strčiť ruku len na to poschodie, na ktorom momentálne netróni.

Aj napriek tomu, že je v klietke sám a nemáme blízky kontakt, vyzerá byť spokojný. Často pozoruje z najvyššej poličky, čo sa deje v izbe, a veľmi dobre vie, čo znamená otvorená chladnička - kúsok šunky alebo syra, jogurt alebo iná dobrota. A hoci to budú onedlho dva roky, čo je u nás, žiadne prejavy staroby nemá. Je veľmi vrtký a rýchly. Nech mu to vydrží čo najdlhšie.